Mohamed
Islam je tretím – najmladším monoteistickým náboženstvom. Jeho korene siahajú do šiesteho storočia nášho letopočtu, kedy sa v obchodníckom meste Mekke narodil do kupeckej rodiny kmeňa Kurajš jeho zvestovateľ, prorok a zakladateľ – Muhammad ibn Abdalláh. Muhammad nikdy nepoznal svojho otca a spolu s matkou, ktorá umrela, keď bol ešte malý chlapec býval u svojho starého otca. Po jeho smrti skončil v rodine strýka Abú Táliba, ktorý si ho obľúbil natoľko, že ho so sebou brával aj na obchodné cesty. Počas týchto ciest spoznal aj vieru židovstva a kresťanstva a naučil sa mnohým veciam.
Po jednom z mnohých návratov do rodného mesta si ho ako schopného muža všimla istá bohatá vdova. Ako žena obchodníka hľadala muža, ktorý by nastúpil na miesto jej zosnulého manžela a prevzal jeho obchody. Netrvalo dlho a Muhammad sa s Chadídžou oženil (r. 595) a stal sa tak významným a bohatým obyvateľom mesta.
Po určitom čase pocítil Muhammad akési nutkanie, ktoré ho ťahalo von z mesta do púšte a začal chodievať na vŕšok Hirá, kde niekedy aj celé dni rozjímal. Po jednom takomto dni cestou domov uvidel čosi zvláštne. Myslel si, že je to následkom slnečného a horúceho dňa v púšti, ale keď sa mu podobné zjavenia začali opakovať častejšie, zdôveril sa s tým Chadídži. Tá sa ho snažila upokojiť a prirovnávala jeho zážitky ku zjaveniam, ktoré kedysi dostával Mojžiš. Muhammad si uvedomil, že niekto možno chce prostredníctvom neho odovzdávať ľudu akési posolstvá. Tak začal svoje zážitky rozprávať v kruhu rodiny a najbližších priateľov a postupom času si jeho rozprávania prichádzalo vypočuť čoraz viac ľudí.
Tito vytvorili okolo mladého muža okruh stúpencov a snažili sa dodržiavať to, čo im sprostredkúval. V jednom zo zjavení mu bolo povedané, aby sa snažil presvedčiť o správnosti novej viery všetkých v okolí, aby sa snažil učenie šíriť aj ďalej za hranice mesta. Lež takéto konanie sa nepozdávalo ostatným príslušníkom kmeňa Kurajš, ktorí bránili vieru svojich predkov a rozhodli sa „nafúkanca“ zo svojej spoločnosti vylúčiť. Prenasledovanie, prieky a problémy, ktoré Muhammada a jeho stúpencov v Mekke stíhali, prerástli do takej miery, že život v meste sa stával zo dňa na deň neznesiteľnejším. Muhammad sa napokon rozhodol z mesta definitívne odísť (tento odchod sa nazýva hidžra a je zároveň pokladaný za prvý rok islamského letopočtu, 16. júl 622).
Svoje nové útočisko našiel v Jathribe, v meste, ktoré sa po jeho príchode začalo nazývať Medína. Tam si prorok postavil obydlie, ktoré sa zároveň stalo prvou mešitou (arab. masdžid), moslimskou svätyňou. Tam Muhammad začal opäť kázať nové učenie – islam a získavať nových stúpencov. Po určitom čase získal dôležité spojenectvá s viacerými kmeňmi a rozhodol sa pre svätú vojnu (džihád) proti neveriacim v Mekke. Po rýchlom víťazstve (oáza Badr, marec 624) utrpeli moslimovia aj porážku (hora Uhud, r. 627), čo ich však v ich odhodlaní nezlomilo, ale naopak ešte viac posilnilo. Jeho rozhodnutie vrátiť sa víťazne do rodného mesta sa naplnilo v roku 630, kedy spolu so svojimi prívržencami vstúpil do mesta bez akéhokoľvek krviprelievania. Vtedy sa Medína stala centrom nového štátu a Mekka najvýznamnejším pútnickým miestom islamu.
Muhammad sa ako štátnik a prvý kalif začal venovať zákonodarstvu a v koráne spísal božie nariadenia. Jeho nový právny poriadok značne vylepšil postavenie ženy v spoločnosti (napr. novonarodené dievčatká nesmeli byť zabíjané, aj žena mala právo dediť, apod.), upravil trestné právo a stanovoval aj pravidlá spoločenského správania moslima.
Dva roky po dobytí Mekky, keď Prorok viedol púť na posvätné miesta, netušil, že sa do Medíny – mesta, ktoré ho ochotne po vyhodení vlastnými prijalo – už nikdy nevráti. Po únavnej ceste púšťou dostal horúčky, ktoré 8. júna 632 ukončili jeho pozemskú púť.
| Příloha | Velikost |
|---|---|
| zakazano.jpg | 76.45 KB |
Komentáře
Poslat nový komentář